Blog

Zeleň z historického hľadiska

Vzťah zelene a ľudského sídla má svoj historický rozmer. V minulosti tvorila zeleň 30%-ný podiel zelene v meste.

V časoch, kedy boli sídla obohnané hradbami, nebolo veľa priestoru na zeleň. Zeleň sa vyskytovala najmä v súkromných záhradách, átriá a verejných priestranstvách. Zeleň sa uplatňovala najmä v spojení s reprezentačnými budovami a ich súvisiacimi priestormi.

Vysokú úroveň mala záhradná architektúra antického Ríma. Celý stredovek sa vyznačoval nedostatkom zelene v mestách. Výnimkou boli súkromné záhrady. Väčšie zastúpenie zelene priniesol až rozvoj renesančných záhrad.

Verejná zeleň sa začínala výraznejšie uplatňovať až v období baroka, a to ako kompozičný prvok. Zakladali sa „aristokratické“ aleje prístupových komunikácií, kalvárií, ktoré výrazne ovplyvnili výzor krajiny.

Výrazný nástup zelene do miest prichádza v druhej polovici 19. storočia, z dôvodu negatívneho
dopadu priemyslovej revolúcie. Išlo o skrášľovanie miest. Zeleň sa umiestňovala aj do historických priestorov s cieľom pretvoriť námestia na parky. Až po niekoľkých desaťročiach sa dostavili negatívne výsledky vysádzania zelene. Zeleň najmä v historickom prostredí obmedzila vnímanie historickej urbanistickej scény.

Toto obdobie sa nazýva aj obdobím zrodenia metropolí ako Viedeň, Praha, Paríž… Ich súčasťou bolo zakladanie reprezentatívne výstavných parkov. Osobitnú kapitolu predstavuje obdobie záhradných miest.

Formovaním a rozvojom mestského spôsobu života je dnes problematika „zelene“ jedným z ústredných záujmov obyvateľov miest. Je to dané najmä prirodzenou potrebou eliminácie niektorých sprievodných javov v procesoch urbanizácie.

Tieto potreby vyplývajú z:

• psychologických potrieb človeka (prechádzky a beh v parku prispievajú k tomu, že organizmus sa zbavuje nielen stresu ale aj agresie)
• biologických potrieb človeka (zeleň poskytuje priestor pre rekreačné a regeneračné potreby obyvateľov miest)
• ekostabilizačných funkcií zelene (v čase globálneho otepľovania je dôležitým účinkom zelene tienenie a eliminácia prehrievania povrchov)
• estetických účinkov zelene (zeleň sa neustále vyvíja a preto je potrebné poznať jej konečnú vzrastovú veľkosť a tvar)
• hospodárskych efektov (produkčná funkcia – ovocné sady, vinohrady, kvety)