Blog

Vodné hospodárstvo na Slovensku – vodné zdroje

Vodné hospodárstvo, podobne ako energetika, nie je odvetvie samo osebe, ale zabezpečuje vodu pre všetky ostatné sektory a pre celú spoločnosť podľa potrieb. Avšak na rozdiel od energetiky nemá alternatívne zdroje.

Vodu už niekoľko rokov považujeme za strategickú surovinu. Okrem zabezpečenia vody má vodné hospodárstvo aj ďalšiu významnú úlohu, a to ochranu pred nežiadúcimi účinkami hydrologických extrémov, ako je sucho a povodne.

Vodné zdroje môžu klesať alebo narastať v závislosti od vývoja klimatických prvkov.

Aj keď netrpíme akútnym nedostatkom vody, nie sme v pozícii, aby sme s ňou nenakladali maximálne racionálne, aby sme hazardovali s nepripravenosťou na možný vývoj klímy, a aby sme sa riadili podľa toho, že „nejako bolo, nejako bude“.

Využiteľná voda na rok a obyvateľa v sebe zahrňuje dva faktory: nárast populácie a prírodou poskytované vodné zdroje.

Na Slovensku využiteľná voda na obyvateľa a rok odzrkadľuje hlavne vývoj prírodných podmienok, keďže nárast populácie u nás skôr stagnuje ako narastá. Preto v jednotlivých, najmä suchých rokoch vidno, v akom rozsahu môže vplyvom klimatických podmienok využiteľná voda kolísať. Výrazný je mimoriadne suchý rok 2003, kedy využiteľná voda poklesla viac ako o polovicu v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1931- 1980 (1,30 vs. 2,84 – m³.10³/rok/obyvateľ).

Pri nezmenenom vývoji klímy k časovému horizontu 2050 by sme pri takomto trende mohli očakávať, že využiteľné zdroje vody nám poklesnú nie o 25 až 30%, ale o 40 až 50%, teda klesnú na hodnoty okolo 1,42 (m³.10³/rok/obyvateľ). Túto hodnotu by ešte viac mohol znížiť rastúci počet obyvateľov. Tým by sme sa blížili k hodnotám enormne suchého roku 2003.

S využiteľnou vodou bezprostredne súvisia reálne požiadavky na vodu.

Klimatické scenáre

Z klimatických scenárov sú pre hydrologické procesy a následne pre vodné hospodárstvo najdôležitejšie scenáre zmien teploty a scenáre zmien zrážok. Prienik viacerých scenárov k trom časovým horizontom – k rokom 2025, 2050 a 2075 pre severné a južné časti Slovenska možno veľmi zjednodušene interpretovať nasledovne:

• teploty sa môžu zvýšiť o 1 až 2, resp. o 2,5 °C na severe aj na juhu, pričom na juhu Slovenska to môže byť o niekoľko desatín stupňa viac.
• ročný nárast zrážok na juhozápade od 0 do 20%, na severe od 0 do 10%, v rozdelení zrážok počas roka možno očakávať skôr nárast v zimnom polroku a zníženie v letnom polroku.

Mapa zraniteľnosti Slovenska s percentom plochy územia

V zásobovaní pitnou vodou sú u nás stále dominantné zdroje podzemných vôd, tvoria okolo 80%. Podzemná voda je v rámci územia Slovenska rozložená nerovnomerne. Najväčšie využiteľné množstvá sa nachádzajú v kvartérnych náplavoch horného Žitného ostrova a vo vápencovo dolomitických horninách pohorí stredného Slovenska a Slovenského krasu. Podstatne nižšie využiteľné množstvá podzemných vôd sú evidované na východnom Slovensku a juhu stredného Slovenska.

V období posledných ôsmich rokov sme zažili niekoľko extrémnych, ba aj katastrofických meteorologických a hydrologických situácií. Za nový fenomén, ktorý sa u nás v posledných zhruba 10-12 rokov udomácnil považujeme tzv. prívalové povodne. Tie si často vyberajú aj daň na ľudských životoch.

Extrémne situácie, hoci nám výrazne načierajú do finančného vrecka, zatiaľ výrazne neovplyvnili naše využiteľné vodné zdroje, krajina si je schopná tieto zdroje počas priaznivých období dopĺňať.