Blog

Pitná voda a Donovaly

Určite ste ani netušili, že oblasť prechádzajúca cez Donovaly až do Banskej Bystrice, je zoskupením krasových prameňov, ktorých voda je pravdepodobne najdôležitejším zdrojom pitnej vody celého veľkého Pohronského skupinového vodovodu.

Na piatich miestach tu zo zeme vyteká priemerne 500 až 600 l/s veľmi kvalitnej podzemnej vody. Najvyššími a zároveň najvýdatnejšími prameňmi sú Jergalská vyvieračka, pramene Štubne a prameň Generál Čunderlík.

Na približne 3,5 kilometrovom úseku údolia Starohorského potoka sa nachádzajú ďalšie pramene – v ochrannom pásme to je prameň Pod starým mlynom (50 l/s) a zložito vybudovaný záchyt prameňa Podzemný tok (80 l/s) v smere na Horný Jelenec.

Zvláštnosťou tejto oblasti je, že aj keď logicky voda vyteká čo najnižšie, tu je najväčším prameňom práve ten najvyšší prameň.

Pitná voda pochádzajúca z krasovatejúcich hornín

Také veľké pramene aké sa nachádzajú v tejto oblasti, dokážu vytvoriť len podzemné vody z krasovatejúcich hornín. Ide o horniny, v ktorých dokáže príroda vytvárať rozpúšťaním podzemné priestory – napríklad jaskyne. U nás sú to vápence a dolomity a vo svete sadrovce.

Autor: Pe3kZA – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=42926241

Práve vápence sa nachádzajú vo svahoch i na dne doliny pod Donovalmi, ktoré vznikali vo vrstvách pod morskou hladinou. Pod nimi aj nad nimi sa uložili nekrasovatejúce usadeniny, ktoré obsahovali viac ílu a bridličnaté sedimenty.

Neskôr boli v Karpatoch tieto súbory vrstiev vrásnením na seba navŕšené. Dnes sú preto tieto vrstvy roztrhané, rôzne uklonené a vápencové časti týchto dosiek tvoria izolované štruktúry.

Pod Donovalmi sa stretajú vápence patriace dvom takýmto doskám, ktoré sú  „hydraulicky spojené“ a ich priepustnosť je rovnako krasová v oboch prípadoch a podzemná voda tu môže ľahko prúdiť z jednej geologickej časti do druhej.

Voda v krase prúdi veľmi ľahko, ihneď zostúpi na najnižšiu úroveň a preto je hlboko pod povrchom. V podzemí už krasová voda prúdi rýchlo a vo veľkom množstve až kým nenatrafí na nepriepustnú horninu.

Zložité nakopenie priepustných a nepriepustných častí dosiek spôsobuje, že v oblasti Jergál musí z podzemia na povrch vystúpiť takmer polovica vôd. Voda ktorá je prinútená vystúpiť na povrch tu zvyčajne vytvorí krásny krasový prameň.

Všetkých päť prameňov pod Donovalmi takými aj skutočne je, ale dnes už ich len tak ľahko obdivovať nevieme. Hneď ako vody vystúpia na povrch, vezme si ich potrubie Pohronského skupinového vodovodu.

Ak v dôsledku krasovatenia vápencov dokáže voda rýchlo prúdiť horninou, dokáže to aj kontaminant. Znečistenie na krasovom povrchu je najväčším hydrogeologickým rizikom, pretože v otvorených kanáloch a puklinách ho sotvačo dokáže zabrzdiť či odfiltrovať.

Preto je veľmi dôležité dôkladne poznať, kam až siahajú hranice krasu, aby sme vedeli usmerňovať aktivity, ktoré vode a ani ľuďom neprospejú.

Pre Donovaly je týchto päť prameňov príliš hlboko, a aj preto malo toto stredisko dlho starosti so zdrojmi vlastnej pitnej vody, využívalo sa len niekoľko malých pramienkov nad strediskom.