Blog

Kyslý dážď a jeho vplyv na životné prostredie

Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Na čiastočkách nečistôt môže kondenzovať vodná para a následne sa nečistoty prostredníctvom zrážok dostávajú späť na zem. 

Ako sa do vzduchu dostanú oxidy

Kyslé dažde sú spôsobené tepelnými elektrárňami, chemickým priemyslom a dopravou. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje, sa zlučujú s vodnou parou, v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná. Kyslé dažde sa často objavujú v značnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Za vznik menšej časti kyslých dažďov sú zodpovedné plyny zo sopečných erupcií a z hnijúcej vegetácie. No väčšiu časť znečistenia ovzdušia tvoria práve chemikálie uvoľnené do ovzdušia pri spaľovaní uhlia, ropy a iných produktov.

Kyslosť roztokov vyjadrujeme v stupnici pH, ktorá nadobúda hodnoty od 0 do 14. Čistá voda je neutrálna. Jej pH je v intervale od 6,8 do 8,5. Bežná dažďová voda má pH 5,0 až 5,6 ( slabo kyslá).

Ako kyslé dažde označujeme dažďovú vodu, ktorá má pH od 2 do 5. 

Ilustračné foto.

Vplyv kyslých dažďov na životné prostredie

• zvýšená chorobnosť ľudí (choroby dýchacích ciest)
• znižovanie pôdnej úrodnosti 
• poškodenie lesného porastu (hrdzavenie ihličnanov) 
• vytváranie smogu nad väčšími mestami

Kyslé dažde majú škodlivý vplyv na všetky formy života. Poškodzujú rastlinstvo a lesy, najmä ihličnaté stromy. Majú vplyv aj na baktérie, hmyz, pôdne  a vodné živočíchy. Ak je pôda prekyslená dažďom, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky nie sú spracované na živiny pre ďalšie živočíchy, a tým sa narúša potravový reťazec.

Vplyv kyslých dažďov je citeľný aj v podzemných a povrchových vodách, v ktorých zmenená kyslosť ovplyvňuje nielen vodné živočíchy, ale aj rastlinstvo. Kyslé povrchové vody môžeme rozoznať aj voľným okom, keďže práve takéto vody sú neprirodzene priehľadné.

Najkyslejší dážď (búrka vo Wheelingu v USA v roku 1980), ktorý bol zaznamenaný, mal pH 1,5.

Ako znížiť kyslosť

• obmedziť uvoľňovanie znečisťujúcich látok
• spaľovať menšie množstvo fosílnych palív
• stanoviť si limity znečistenia.
• používať obnoviteľnú energiu (energia z veterných turbín, vody a Slnka)