title

Blog

Kaspické more sa neustále zmenšuje

Kaspické more leží medzi Európou a Áziou. Niekedy sa udáva, že pojem more nie je správny, pretože je to najväčšie jazero sveta podľa rozlohy. So svojou rozlohou však spĺňa charakteristiky mora aj jazera. V Kaspickom mori sa nenachádza veľa druhov rastlín a živočíchov. Pôvod živočíchov je väčšinou neogénny, ktoré v dôsledku častých zmien slanosti prešli značnými zmenami.

Foto: zdroj Wikipedia

Zmenšovanie sa Kaspického mora

V nasledujúcich rokoch sa očakáva opätovné klesanie hladiny Kaspického mora. 

V novembri 2003 v Teheráne päť kaspických štátov – Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko a Turkménsko podpísalo dohovor, ktorý je zameraný na ochranu Kaspického mora. Aj napriek tomu sa situácia stále zhoršuje a Kaspické more čelí hrozbe ekologickej katastrofy.

Od roku 2006 sa plocha vodnej plochy zmenšila o viac ako 31 000 km². Väčšina tejto plochy pripadá na kazašskú časť severného Kaspického mora.

Podľa historických pozorovaní od roku 1900 do roku 2022 sa hladina mora menila od mínus 25,74 metra do mínus 29,01 metra, a teda prekročila hranicu kritickej plytčiny. V porovnaní s úrovňou hladiny z konca 70. rokov min. storočia, klesá hladina Kaspického mora aj naďalej. Naposledy sa more výrazne znížilo v roku 1978.

V nasledujúcich rokoch odborníci predpovedajú ďalší pokles úrovne. Všímajú si aj vplyv úbytku hladiny na ekosystém a klímu delty Volgy, kde sú následky poklesu obzvlášť citeľné. Plytké vody bránia pohybu vodnej dopravy a rozvoju rybolovu.


Situácia si vyžaduje opatrenia na ochranu a obnovu biosystému delty, ako aj na zabezpečenie trvalo udržateľného prirodzeného rozvoja v tomto regióne.


Ďalšie problémy Kaspického mora

Úroveň hladiny tohto slaného jazera však nie je jediným ekologickým problémom, ktorý tomuto regiónu hrozí.

V Kaspickom mori dochádza k zhoršovaniu stavu fauny a flóry, čo je spôsobené predovšetkým znečistením životného prostredia. Hlavnou znečisťujúcou látkou mora je ropa. Nárast znečistenia negatívne ovplyvňuje aj výmenu tepla, plynu a vlhkosti medzi vodnou hladinou a atmosférou.

Cudzie organizmy a odpadové vody

Podľa odborníkov more trpí aj prenikaním cudzích organizmov, ktoré s odpadom vypúšťajú lode, ako aj nadmerným rybolovom a pytliactvom, či obrovskými objemami domáceho a priemyselného odpadu.

Napríklad v Dagestane sa ročne vypustí do mora viac ako 100 miliónov m³ nespracovaných odpadových vôd. Odpadové vody premenili tamojšie more na zdroj infekčných chorôb.

No Comment

0

Sorry, the comment form is closed at this time.

0

Košík