Blog

Fasádny systém na chladenie mestských tepelných ostrovov

Výraz „extrémne horúci deň“ označuje deň, v ktorom je teplota 35 °C alebo vyššia. Táto fráza sa stala štandardnou v lete, ale v skutočnosti sa začala používať v roku 2007, keď ju definovala Japonská meteorologická agentúra. Hoci sa teplota v dôsledku globálneho otepľovania za posledných sto rokov globálne zvýšila približne o 0,6 °C, v Tokiu stúpla o 3 °C, pričom hlavnou príčinou je fenomén tepelných ostrovov.

Riešenie

S urýchlenými protiopatreniami Nikken Sekkei experimentuje s progresívnymi prístupmi k navrhovaniu budov, ktoré chladia mestá, s funkciami podobnými tým, ktoré majú stromy a lesy. Čo keby sa mestá ochladzovali, čím viac sa výstavba zväčšovala? Riešením by mohol byť BIOSKIN. Ide o technológiu, ktorá brzdí fenomén tepelného ostrova a ktorá bola inšpirovaná prírodným fenoménom uchimizu (polievanie budov (chodníkov) ako spôsob chladenia).

Uchimizu je starodávna japonská tradícia ochladzovania v lete, ktorá priťahuje v posledných rokoch pozornosť pre svoju účinnosť pri obmedzovaní nárastu teploty. V Tokiu sa uchimizu robí s dažďovou vodou na zmiernenie letných horúčav.

Kľúčom k mechanizmu, ktorým uchimizu znižuje teplotu okolia, je fenomén výparného tepla. Pri uchimizu odparovanie vody kropenej na zem odvádza teplotu okolia, čím sa teplota znižuje. Tento jav je podobný ľudskému poteniu, kde výparné teplo obmedzuje telesnú teplotu.

Nikken Sekkei sa zameral na výparné teplo generované účinkami uchimizu a dospel k myšlienke pokryť konštrukčné povrchy zariadeniami, ktoré využívajú uvedené teplo na chladenie.

S fenoménom tepelných ostrovov stúpajú teploty viac v mestách ako na predmestiach. Hlavnou príčinou je, že stavby a cesty, ktoré tvoria mestá, cez deň zbierajú teplo, ktoré v noci vyžaruje. Často sa používajú stavebné materiály, ktoré akumulujú veľké množstvo tepla, čím  množstvo vyžarovaného tepla narastá.

Zdroj: https://www.nikken.co.jp/en/expertise/mep_engineering/bioskin_a_facade_system_for_cooling_city_heat_islands.html