Od roku 1990 sa cena vody na Slovensku zvýšila 60 násobne. Položka za vodné a stočné v domácom rozpočte je absolútne, aj relatívne stále závažnejšia.

V EÚ je cena vody v priemere stále ešte asi 4 x vyššia ako u nás, preto v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku …sa dažďová voda v rodinných domoch už dlho bežne zachytáva a využíva.

V niektorých oblastiach je využívanie dažďovej vody dokonca podporované dotáciami.

V západnej Európe je technika na zachytávanie a využívanie dažďovej vody bežným štandardom vybavenia nového rodinného domu.

Predpoklady na využívanie dažďovej vody má každý rodinný dom, pokiaľ si zriadi dažďový zásobník.

Zásobník sa musí správne nadimenzovať a opatriť potrebným príslušenstvom – filtrom, bezpečnostným prepadom, čerpadlovou technikou….

Prečo je výhodné používať na zalievanie trávnika dažďovú vodu?

Použitie dažďovej vody je výhodné okrem úspor aj z troch závažných biologických dôvodov:

• dažďová voda je destilovaná voda s nulovou tvrdosťou
• dažďová voda má výborné rozpúšťacie účinky
• dažďová voda má výhodnejšie pH a neobsahuje škodlivý chlór

Tvrdosť postrekujúcej vody

Na zalievanie trávnikov sa má používať čo najmäkšia voda z dôvodu zamedzenia osmotickej reakcie:

Obsah solí v postrekujúcej vode po odparení zanecháva na listoch bielu vrstvičku kryštálov solí. Tieto soli začnú okamžite osmoticky vysávať cez bunkové steny vodu z vnútra rastliny na povrch listu. Zvlášť pri horúcich dňoch sa takto vysatá voda z povrchu listov rýchlo odparí. Jav je známy z kuchyne – po posolení napríklad paradajky, sa na jej povrchu po chvíli objaví voda, alebo osolené mäso, či šalát pustí šťavu.

Zalievanie tvrdou vodou začne rastlinu po ukončení polievania vysušovať, čo je zvyčajne aj prípad zalievania studničnou vodou. Tvrdosť vody je spôsobená vo vode rozpustenými soľami. Najčastejšie bežná pitná voda obsahuje soli vápnika, horčíka, železa, mangánu, hliníka, sodíka a draslíka.

V pitnej vode sa zo solí najviac nachádza:

• hydrouhličitan vápenatý – Ca(HCO3)2
• uhličitan vápenatý- CaCO3
• síran vápenatý – CaSO4
• chlorid vápenatý – CaCl
• hydrouhličitan horečnatý – Mg(HCO3)2

Na vyjadrovanie množstva rozpustených solí zapríčinujúcich tvrdosť vody sa používajú stupne tvrdosti. Vo svete sa ako jednotka tvrdosti používa nemecký, francúzsky, anglický, alebo americký stupeň tvrdosti. Na Slovensku vo vodárenstve je zaužívané používať nemecký stupeň tvrdosti. Nemecký stupeň tvrdosti znamená, že 1 liter vody obsahuje 10 mg CaO ( všetky rozpustené soli sú prepočítané na CaO) – minerálnej soli.

Príklad:

V Bratislave má pitná voda okolo 14° dN. Znamená to, že v 1 m3 vody sa nachádza 140 mg solí.

Podľa obsahu rozpustených solí rozdeľujeme vodu na:

Mäkkú od 0 do 5° dN

Stredne tvrdú od 10 do 20° dN

Veľmi tvrdú nad 20° dN

Znamená to, že 14° dN v Bratislave je stredne tvrdá voda.

Ďalším dôvodom prečo používať mäkkú vodu je to, že mäkká voda je takzvane hladná – výborne rozpúšťa minerálie obsiahnuté v pôde, ktoré sú potom dostupnejšie pre absorpciu korienkami trávy.

Pitná voda dodávaná vodovodným potrubím má pH okolo 7,2 až 7,3, čiže je mierne zásaditá.

Prírodná dažďová voda vždy bola (a dúfajme že aj vždy bude) mierne kyslou, s pH okolo 6,3 až 6,4. Slabá kyslá reakcia je normálny jav spôsobený rozpustením CO2 v dažďovej vode počas jej preletu cez atmosféru. Reakciou s vodou vniká H2CO3, slabá kyselina uhličitá, a dažďové kvapky sú potom veľmi slabou prírodnou sódovkou. Vďaka tomuto javu vďačíme za vznik jaskýň, pretože takáto slabá kyselina uhličitá vyplavovala z puklín Ca za vzniku CaCO3. Jaskyne by bez kyslej reakcie vody nemohli vzniknúť.

Na slabú kyslú reakciu sa rastliny za dobu ich existencie plne adaptovali. Na rastliny má slabá kyslá reakcia dezinfekčný a očistný účinok a naopak, zásaditá reakcia im škodí.

Je všeobecne známy fakt, že kvalitu pitnej vody – jej biologickú nezávadnosť zaisťuje chlór, dávkovaný do vody vo vodárenských závodoch. To, čo zabezpečuje nezávadnosť a zdravie ľudí , však neprospieva rastlinám. Chlór sám o sebe je prudko jedovatý.

Preto často vidieť v domácnostiach plastové fľaše po kraj naplnené odstátou pitnou vodou. Cez otvorené hrdlá unikajú z vody škodlivé látky a odstáta voda je prijateľnejšia pre izbové rastliny.

Preto ženská časť domácnosti sa poteší možnosti zalievať kvety dažďovou vodou a pri vlastnení dažďovej nádrže je aj ich výhodou, že majú kedykoľvek k dispozícií ideálnu vodu pre izbové rastliny v ľubovoľnom množstve.

Spotreba vody na polievanie trávnika

Na zalievanie trávnika sa počas sezóny, ktorá trvá asi 5 mesiacov, minie v Nemecku v priemere asi 10 litrov na 1m2.

O optimálnej spotrebe vody sa vedú spory a všeobecne prevažuje názor, že je potrebné podstatne väčšie množstvo vody. Určite, pre závlahu trávnika sa dajú minúť enormné množstvá vody.

Ale platí to aj naopak. To, že nádherné trávniky sa dajú efektívne pestovať aj v extrémne suchých podmienkach dokladajú trávniky na golfových ihriskách uprostred púšte v Egypte, či Arabských Emirátoch.

Spotreba vody je väčšia, alebo extrémne vysoká, pokiaľ:

• sa použijú nesprávne sorty tráv
• pokiaľ humusová vrstva má malú zádržnú schopnosťou a voda ňou len preteká
• pokiaľ sa nesprávne zavlažuje (napríklad v nesprávny čas a zbytočne dlho)

K prvým dvom bodom sa nebudeme odborne vyjadrovať, pretože sa netýkajú dažďovej vody, ale vyjadríme sa k spôsobu zalievania, pretože v našich zemepisných šírkach sú aj isté nesprávne zvyklosti a konajú sa chyby v dobe a dĺžke polievania.

V princípe sa nesmie polievať počas dňa – tráva totiž pri pocítení vlhkosti vody otvorí póry, aby z vody nasala čo najviac. Bežne počas dažďa nesvieti slnko, pokiaľ ale zavlažujeme umelo, počas horúceho slnečného dňa, ostré ultrafialové lúče vniknú do vnútra rastliny cez otvorené póry a rastlinu zvnútra spália. Preto počas dňa odborníci trávnik nepolievajú. Polievanie cez deň vyzerá efektne, ale rastlinu ničí.

Polievanie počas dňa znamená aj vyšší odpar – povrch trávnika a príslušnej vrstvy pôdy je vysoký, povrch je zvlášť poobede rozohriaty. Z takéhoto teplého povrchu je samozrejme aj vyšší odpad cennej vody, ktorá sa potom ani nedostane ku hlbšej časti pôdy – ku korienkom, ale sa zbytočne odparí.

Trávnik odborníci zalievajú iba počas najchladnejšej časti dňa, čo je pre mnohých určite prekvapujúco doba medzi 4. a 7. hodinou rannou. Rozhorúčená zem totiž chladne pomaly, počas celej noci. Preto je najviac vychladená až ráno, a pôda najnižšiu teplotu dosiahne až v dobe kedy slnko síce už vyšlo, ale je ešte nízko nad obzorom, a nemá silu dodať zemi energiu. Práve vtedy padá aj ranná rosa, póry trávy sa naplno otvárajú. Pri prídavku umelého zavlažovania sa plne využije synergia rosy a dodatkového zavlaženia.

Skúsenosti správcov futbalových štadiónov ukazujú, že 2 – 3 dni po daždi sa trávnik nemusí polievať.

Až na 3. – 4. deň sa zalieva 1 minútu, ďalší deň 2 minúty, ďalší deň 3 minúty atď. až do ďalšieho dažďa.

Osobnú obsluhu však môže prevziať aj vlhkostný senzor pôdy, zabodnutý na vhodnom mieste trávnika. Samozrejme nie je problém zalievať viac. Treba si však uvedomiť, že pri tom sa živiny už zbytočne vyplavujú do hlbších vrstiev pôdy, do vrstiev kam korienky trávy už nedosiahnu.

Voda zo strechy sa pred vstupom do zásobníka Ekodren filtruje. Voda sa skladuje bez pohybu v úplnej tme pri teplote cca 10 stupňov. Prípadné tuhé častice zo strechy sa rýchlo usadia na dne. Na sedimentoch prichytené mikroorganizmy, na organické živiny veľmi chudobnú vodu rýchlo vyčistia. Preto je do domácnosti dávkovaná dažďová voda voda kvalitná a krišťálovo čistá.

Dažďovú vodu na zalievanie trávnika dodáva centrála Ekodren, ktorá v suchom období automaticky prepína na zásobovanie pitnou vodou, alebo výkonné ponorné čerpadlo pracujúce v kombinácií so zariadením na automatické dopúšťanie pitnej vody pre prípad sucha.

Dimenzovanie zásobníka

Dažďový zásobník sa musí optimálne nadimenzovať. Správne nadimenzovaný zásobník by mal zásobovať trávnik, či domácnosť počas 3 – týždňov. Zásobník sa dimenzuje tak na veľkosť strechy ako aj na spotrebu vody. Berie sa nižší údaj.

Na každých 25 m2 strechy sa počíta cca 1m3 nádrže.

Na každý 1 ár sa počíta 1,5 m3 nádrže.

Takto navrhnutá dažďová nádrž postačuje na cca 3 týždňovú spotrebu.

Príklad:

RD má strechu o veľkosti 120m2. Záhrada má veľkosť 100m2. Navrhnite optimálnu veľkosť dažďovej nádrže:

Podľa veľkosti strechy, strecha vie zásobiť vodou maximálne 4-5 m3 zásobník. 1-árový pozemok by vyžadoval 1 x 1,5 m3 , čiže 1,5m3 veľkú dažďovú nádrž. Strecha však nie je schopná zásobiť väčšiu nádrž ako 5m3. V reále je vhodné, aby bola dažďová nádrž občas preplavená, t.j. aby sa plávajúce častice na hladine v zásobníku (môžu sa tam dostať napr. pri otváraní poklopu zásobníka) vyplavili cez bezpečnostný prepad.

Volíme preto 4 m3 veľkú nádrž, prípadne aj menšiu, pokiaľ by sa trávnatá plocha obmedzila na menšiu časť výmery záhrady.

Záver:

Investícia do dažďového systému Ekodren-ELWA sa oplatí. Značka Ekodren-ELWA je dlhoročne overenou značkou v oblasti systémov na využívanie dažďovej vody. Firmu Ekodren v SR zastupuje a zariadenia dodáva a montuje firma ELWA s. r.o.