Otázky a odpovede

Táto otázka nie celkom šťastná – dažďové systémy Ekodren ponúkajú nie len vodu, ale aj pridané a ťažšie vyčísliteľné hodnoty. Dažďový systém napríklad ponúka oproti tvrdej vode mäkkú, destilovanú vodu s nulovou tvrdosťou, ďalej ponúka dodávku úžitkovej vody aj pri výpadku dodávky pitnej vody z verejnej vodovodnej siete …. Návratnosť vztiahnutú len na dodávku pitnej vody sa dá vypočítať – závisí hlavne od veľkosti strechy, počtu osôb, veľkosti záhrady, veľkosti zásobníka, lokality a spôsobu využitia….ale pridaná hodnota má pre každého inú cenu.

Návratnosť všeobecne vychádza medzi 5 až 10 rokmi. Ceny zásobníkov za 10 rokov výrazne klesli a stali sa dnes už ekonomicky zaujímavou investíciou. Dažďový systém ale okrem úspor dáva viac – slobodu. Napríklad možnosť polievať trávnik aj keď obec vydá všeobecné nariadenie zakazujúce polievať trávniky pri nedostatku pitnej vody v letnom období….

Ochrana životného prostredia šetrením vody a pracích práškov pri praní pre mnohých ekologicky orientovaných znamená viac, ako úspora vody. Možnosť trvalej dodávky mäkkej dažďovej vody je tiež prínosom . Mäkkú vodu nik iný lacnejšie dodať nevie, ako samotná príroda.

Cena 1m3 vody vrátane stočného sa podľa vodárenských závodov na Slovensku v roku 2013 pohybuje okolo ceny 2,19 Eur (vrátane DPH) (viď časť Cena vody). Pri výpočte návratnosti ale treba brať cenu vody v časovom odstupe až 10 rokov, pretože cena vody rastie. Napríklad cena vody v Bratislave v roku 2005 bola iba cca 2,- Eur.

V roku 2020 môže dosiahnuť už 2,40 Eur – s touto cenou teda by ste mohli približne aj rátať.

Áno, dažďový systém Ekodren dodávame po dohode so zákazníkom zväčša aj so vsakovacím zariadením Drenblok. Akumulačno- vsakovací systém Drenblok absorbuje a likviduje vsakom všetky prebytky dažďových vôd, takže vody už netreba odvádzať do verejnej kanalizácie.

V zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č 397 z 19.9.2003 nemôžu byť teda ani spoplatnené . V Bratislave predstavuje “zrážkovné” cca 65,- EUR za 100m2 strechy na rok.

Vsakovanie zrážkových vôd zvyšuje efektivitu dažďového zásobníka a výrazne skracuje jeho návratnosť, preto ho odporúčame – navyše odpovedá smerniciam EÚ o narábaní s dažďovými vodami.

Dokladom pre vodárne o likvidácií dažďových vôd na vlastnom pozemku vsakom je buď projekt, alebo fotodokumentácia z osadenia vsakovacieho dažďového systému. K zahrnutiu vsakovacieho zariadenia prípadne môžete tiež listom prizvať priamo zástupcu vodární.

Táto vami udávaná cena je veľmi veľmi nadhodnotená – v skutočnosti býva aj vrátane vsaku a DPH menšia ako polovica.

Požiadajte nás o zaslanie cenovej ponuky na info@ekodren.sk.

Pre optimálnu zostavu a teda nacenenie potrebujeme tieto údaje:

počet v RD bývajúcich osôb osôb, pôdorys strechy vrátane presahu , druh materiálu strechy a plochu v lete aktívne zalievanej záhrady.Optimálny typ dažďového zásobníka Ekodren vám vypočítame, navrhneme zostavu a zašleme orientačnú cenovú ponuku.

Áno, dažďová voda sa používa výhradne ako voda používanú v domácnosti na úžitkové účely = splachovanie WC, pranie, umývanie povrchov…. Tu používanie drahej pitnej vody nemá logiku a predstavuje vlastne mrhanie zdrojov a energií.

Na Slovensku je dnes priemerná spotreba vody asi 124 litrov na osobu a deň z čoho sa .4 litre vody spotrebujú na varenie a pitie, 45 litrov v kúpeľni, 32 litrov na splachovanie WC, 25 litrov na pranie, 8 litrov na umývanie riadov a 10 litrov na umývanie povrchov. Z hore uvedeného teda vyplýva, že asi 67 litrov na osobu denne, čiže až 54 % spotreby viete ušetriť.

Šetriť ale budete aj chemikálie, pracie prášky a iné hodnoty, napríklad čas a elektrinu – viď. časť mäkká voda.

Na Slovensku sú veľké rozdiely v tvrdosti dodávanej pitnej vody. Najväčšiu tvrdosť majú napríklad v Piešťanoch či mestečku Vrbové, najmenšiu tvrdosť vody majú zase obyvatelia zásobovaní vodou zo zdrojov z granitovej časti Vysokých Tatier.

Pri tvrdej a stredne tvrdej vode vidno okrem viditeľného zanesenia vodovodných batérií a práčok hlavne rozdiel pri účinnosti pracieho prášku pri praní. Dažďová voda má nulovú tvrdosť. Na balení pracích práškov nájdete vždy aj dávkovanie – tabuľku s určením dávkovania množstva pracieho prášku podľa tvrdosti vody.

Zoberte si do ruky vaše doma sa nachádzajúce balenie pracieho prášku – pri krátkom preštudovaní tejto tabuľky sami uvidíte, že tvrdosť miestne používanej vody je pre spotrebu pracieho prášku najdôležitejším parametrom pri jeho dávkovaní. Málo spotrebiteľov sa o tvrdosť svojej vody ale zaujíma, čo je pre prírodu škoda.

Niektorí ľudia sa boja prať v dažďovej vode . Ale v západnej Európe už desaťročia perú v dažďovej vode. Skúsenosti sú všeobecne pozitívne. Na internete môžete nájsť napríklad po zadaní slov Waschen in Regenwasser (v Nemecku majú najdlhšie skúsenosti s používaním dažďovej vody) množstvo informácií. Názory prispievateľov, ktorí perú v dažďovej vode 10 a viac rokov sú také, že radia, že treba oproti pitnej vode veľmi znížiť dávkovanie pracích práškov do práčky.
Pred práčkou niektorí osadili jemný filter, iní k práčke priviedli a osadili ventily zvlášť pre pitnú a zvlášť pre dažďovú vodu. Niektoré práčky – napríklad Miele majú možnosť dvoch vstupov a možnosť posledné pláchanie vykonať pitnou vodou. Všeobecne sa pre pranie v Nemecku používajú úplne bežné práčky.

Informácie užívateľov hovoria, že životnosť práčok dažďová voda neznižuje.
Diskutujúci upozorňujú, že do práčok netreba (logicky!) pridávať zmäkčujúce prostriedky (samozrejme – dažďová voda je absolútne mäkká). Potvrdenia štátnych organizácií zase dlhodobo potvrdzujú, že z biologického hľadiska pranie v dažďovej vode nepredstavuje žiadne riziko.

Naša firma dažďové systémy Ekodren na Slovensku montuje od roku 2002 . Skúsenosti našich užívateľov ukazujú, že s praním v dažďovej vode nie sú podstatnejšie problémy. Problém sa nám vyskytol u novej strechy natretej neznámym rozpustným chemickým náterom. Materiál strechy nesmie byť ani asfaltový materiál.

Dažďové zásobníky taktiež musia byť uložené v zemi, aby teplota tu uloženej vody sa nachádzala pod izbovou teplotou.
V prípade veľmi znečisťujúceho okolia je možné v mesiacoch júl – august prepnúť práčku na pitnú vodu – sporadicky sú poznatky o miernom zápachu vody v tomto teplom období.

Úspora pri praní vyplýva z dvoch javov.

Pri praní v mäkkej vode môžete prejsť z univerzálnych práškov typu Ariel, Persil, ktoré vyperú vždy , teda aj vo veľmi tvrdej vode (až 49 % hmotnosti univerzálnych práškov tvorí polyfosfát – zmäkčovač vody) na cenovo výhodnejšie prášky bez množstva zmäkčovača vody.

– dávkovanie pracích práškov podľa tvrdosti vody potom následne nájdete na boku krabice – ak budete dávkovať podľa výrobcu, tak pri nulovej tvrdosti vody tabuľkou odporúčané množstvo prášku klesne na štvrtinu a ešte menej ako v bežnej tvrdej vode dodávanej z verejnej vodovodnej siete.

Kým jedno pranie v Persile v tvrdej vode vychádza na 60 Centov/pranie, v daždovej vode s práškom na mäkkú vodu vychádza jedno pranie iba na 10 Centov.
Náklady na pranie tak poklesnú na 20%. Celoročné úspory na pracích práškoch závisia potom už len na počtu praní za 1 týždeň ( 1x týždenne-, či 7x týždenne). Napríklad ak dnes periete napríklad v Persile a to každý deň, ročne tak viete ušetriť napríklad v tomto prípade 182,50 EUR – čo je už aj cena lacnejšej dovolenky….

Rýchlosť prania je síce daná programom práčky, ale máme osobné poznatky z praxe, že pri praní v tvrdej vode sa na špirálach vytvára časom stále hrubšia vrstva poréznej látky na báze vápnika – vrstva potom ako tepelný izolátor bráni prestupu tepla do vody. Vrstvy usadenín môžu časom dosiahnuť aj hrúbku niekoľkých mm. Práčka kvôli tepelnej izolácií na špirálach sa potom namáha – teplota vody sa zvyšuje pomaly, doba prania sa sústavne predlžuje. Keďže dažďová voda usadeniny nevytvára, ale naopak rozpúšťa, čas prania v dažďovej vode bude vždy rovnaký. A určite kratší, ako u tvrdej vody – lepšie povedané, čas prania v práčkach s dažďovou vodou sa časom nepredlžuje.
U dažďovej vody je preto porovnateľne dlhodobo menšia spotreba elektrického prúdu a samozrejme nepotrebujete kupovať a do práčky pridávať rôznu chemickú ochranu špirál od vápenatých usadenín.

Radíme vám v takomto prípade ešte pred osadením kachličiek dať si inštalatérom zriadiť aspoň úžitkový rozvod vody – je to skutočne skôr symbolická – finančne málo náročná investícia, často predstavujúca iba do 10m trubiek navyše. Tak si zachováte možnosť kedykoľvek v budúcnosti si dodatočne pripojiť dažďový systém. Oslovte v tejto veci vášho inštalatéra – máme skúsenosti, že vždy vie spraviť čo treba aj bez projektu…

Veľkosť zásobníka sa vypočítava – objemovo optimalizuje.

Objem zásobníka sa dimenzuje tak, aby zásoba tu uskladnenej dažďovej vystačila na 3 týždne – táto doba sa v praxi osvedčila ako doba, počas ktorej takmer s istotou príde dážď.

Na základe skúseností platí veľmi jednoduchý vzorec: odporúčaný objem zásobníka pre jednu osobu na 3 týždne je 1m3.
Príklad: pre 4 člennú rodinu je teda optimálny 4 m3 dažďový zásobník.
Tento objem sa navyšuje o 1m3 objemu na každý jeden ár intenzívne zalievanej záhrady (tlaková závlaha trávnikov…).
Ak teda chcem tlakovo zalievať 1 ár = 100 m2 trávnika, potrebujeme už 5m3 veľký zásobník.

Otázka je, či ale máme vždy aj dostatočne veľkú strechu, aby objem dažďového zásobníka bol aj naplnený – všetkým je zrejmé, že strecha altánku veľký zásobník určite dostatočne nezásobí.

Platí tu kontrolný výpočet:Na každých 25 m2 strechy môžeme pripojiť maximálne 1m3 objemu zásobníka.Objem správne navrhnutého zásobníka sa potom rovná tomu menšiemu z oboch vyrátaných objemov.Ak teda mám strechu veľkú 125 m2, tak môžem použiť maximálne 5m3 zásobník. Ak použijem väčší, bude tak či tak zväčša poloprázdny.Ak mám veľkosť strechy iba 100m2, môžem použiť maximálne 4m3 zásobník – potrebnú zvyšnú vodu budem musieť dopĺňať pitnou.

Vo všeobecnosti oveľa viac, ako si bežne ľudia predstavujú. Ak ste z Bratislavy, tak ročne zachytíte až 90 m3 vody v cene 198 EUR.
Treba povedať, že v každej oblasti prší ináč. 5- ročný priemer celoročných zrážkových úhrnov vám vedie povedať telefonicky aj vaše vodárne . V Bratislave je to približne 65m3 dažďovej vody za rok na 100m2 strechy, v horských oblastiach viac.
Od mája do septembra, kedy aj vody vzhľadom na záhradu potrebujete viacej, prší našťastie intenzívnejšie – naprší mesačne asi 6 m3 za mesiac na každých 100 m2, v zime zrážok dopadá menej – asi 4 m2 za mesiac .
K zaujímavému javu dochádza v zime – aj keď je teplota vzduchu pod nulou, často steká voda zo strechy do nádrže aj vtedy, keď je bezoblačná obloha – ak svieti slnko, topí sa sneh zo strechy.

Je to trochu nesprávna úvaha – mali by ste sa určite spoľahnúť na optimalizačný výpočet objemu.

Ak si dáte menší zásobník, ako optimálny, tak prebytky vody sa preplavia do vsaku.

Ak si naopak zase dáte väčší zásobník, zásobník sa nepreplaví nikdy a budete mať vždy hladinu pod maximálnou hladinou. Preplavenie zásobníka raz za čas je pritom biologicky dôležitá vec – raz za 2 – 3 mesiace by sa mal zásobník preplniť. Z povrchu sa vtedy odplavia cez sifónový prepad malé plávajúce organické čiastočky, ako peľové zrnká a podobne. Pokiaľ by trvalo zostávali v zásobníku, tak by sa tam mohli hromadiť a po čase by mohli zhoršiť kvalitu vody v zásobníku (hnitie).
Preto potrebujete primerane veľký = ani malý, ani veľký zásobník., optimálne veľký zásobník.

Budovanie väčších objemov ako skutočne je potrebné je častou chybou investorov – okrem stratenej investície môžu mať z času na čas aj problémy s kvalitou vody.

Pri nesprávnej technike môžete minúť aj veľmi veľa vody. Nie je problém minúť veľa vody, ale je umenie minúť optimálne vody pri dokonalom vzhľade trávnika.
Často vidieť zásadnú chybu majiteľov RD ako zalievajú trávnik pri plne páliacom slnku. Je to vážna chyba – listy trávy otvorili prieduchy aby sa napili vodou a slnko počas poludnia im spaľuje ich vnútro. Tráva následne zožltne.

Ďaľšou chybou je priveľmi piesčitý , vodu prepúšťajúci, vodu nedržiaci podklad, kedy voda zbytočne preteká cez vrstvu podložia. Pri prelievaní trávnika vyplavujeme navyše živiny z podložia do hlbších partí.

Najmenej vody miniete, ak zalievate skoro ráno, medzi 5. až 7. hodinou, kedy je v lete najnižšia teplota vzduchu a zároveň najvyššia relatívna vlhkosť vzduchu ! Vtedy sa využíva zároveň efekt tvorenia rannej rosy na chladných povrchoch. Tak sa tráve dodá viac vody, ako v skutočnosti na trávnik dodáte.

Tráva sa má ráno plne zásobiť vodou, uzavrieť póry a počas dňa sa už nepolieva.
Málo sa vie, že polievaním sa iba dopĺňa deficit spôsobený odparom. Pri zalievaní tvrdou pitnou vodou a po jej odparení sa vytvárajú kryštáliky vápnika na listoch trávy. Pitnej vody sa preto míňa oproti dažďovej viac, pretože tu negatívne pôsobí aj osmotický efekt solí. Soľ na listoch – trávnik cez deň vysušuje podobne, ako sa objavia kvapky vody, keď posolíte povrch paradajky. Preto záhradníci dažďovú vodu volajú živá voda a tvrdú studničnú resp. pitnú vodu ako mŕtva voda.Pri dobrej sorte trávy, dobrom podloží a správnom zalievaní skoro ráno, 1m3 dažďovej vody mesačne na 1 ár trávnika postačuje.

Táto otázka sem až tak moc nepatrí, ale pre úplnosť – naše informácie od záhradníkov futbalových trávnikov hovoria, že po daždi sa niekoľko dní trávnik nezalieva, potom sa zalieva 1 minútu, ďalší deň 2 minúty, ďaľší deň 3 minúty a tak ďalej. Doba zálievky tak každodenne vzrastá až do najbližšieho dažďa a potom sa všetko opakuje. Zalieva sa zásadne ráno, tesne po východe slnka, kedy je najnižšia teplota vzduchu počas dňa. Tak sa znižuje spotreba vody na minimum.
Pri automatických zalievacích systémov senzor vlhkosti podložia umožňuje aj automatizovať celý proses. Treba si uvedomiť, že závlaha nenahrádza zrážky, ale ich len dopĺňa – dorovnáva stratu spôsobenú odparom.

Dažďová voda je najkvalitnejšou vodou pre váš trávnik.

V princípe, vzhľadom na použitý materiál zásobníka a vsakovacieho zariadenia (polypropylén) pri pravideľnom čistení filtrov snáď aj stovky rokov. Životnosť čerpadla je samozrejme vzhľadom na rotačné časti nižšia, závisí od výrobcu, ale aj čerpadlá môžu fungovať aj desiatky rokov. Všeobecne odporúčame zvoliť výrobcu – značku čerpadla s promptným servisom. Čo sa týka materiálu čerpadiel kvôli životnosti odporúčame nerezové čerpadlá. Na najlepšiu značku čerpadla sa pýtajte vášho miestneho inštalatéra.

Samozrejme,za vyše 10 rokov dodávok na slovenský trh máme radu praktických skúsenosti, ktoré sme museli riešiť a na ktorých sme sa aj poučili. Nemáme v princípe negatívne skúsenosti a ak, tak dnes sú už súčasťou našich skúseností – nemá nás už veľa čo prekvapiť…

Praktické skúsenosti samozrejme zohľadňujeme a postupujeme naším zákazníkom.
Zo sťažností, ak ich tak môžeme nazvať, môžeme spomenúť chyby spôsobené šetrením na príliš malom zásobníku (dodatočná nutnosť zväčšovania) , napojenia zásobníka na chemicky nestálu strechu, umiestňovanie nadzemných zásobníkov do vyhriatych priestorov, nevyrovnanie skalnatého dna jamy pieskom, nesprávne zasýpanie zásobníka, zlé zhutnenie zásypu, pri nevyužívaní zásobníka jeho nenaplnenie vodou…

– vlastne sú to nedodržania všeobecných zásad – návodu pre navrhovanie a umiestňovanie dažďových zásobníkov.

V SR podľa našich vedomostí nie sú na tento sortiment dotácie. Pre vašu informáciu v Rakúsku v Burgenlande dávajú napríklad 25% dotáciu, v niektorých nemeckých krajinách a obciach aj vyššiu, niektoré obce prispievajú dokonca až 40 %. Dôvod dotácií je šetrenie kapacity verejných kanalizácií pri prívalových dažďoch, prípadne šetrenie pitnej vody pri malých zdrojoch, kedy oveľa lacnejšie obce vyjdú investície do úspor. K týmto úsporám preto povzbudzujú svojich občanov finančným príspevkom – tým šetria napríklad rozkopávky ulíc pre zväčšovanie kanalizácie. Komúny takto viac myslia na ľudí.

Výskumy popredných hygienických inštitúcií ukázali, že kvalita dažďovej vody v podzemných dažďových systémov má 4 x lepšiu kvalitu, ako voda v horských jazerách. Dažďová voda nemá kvalitu pitnej vody, ale je to nezávadná voda.
Dôvodov vysokej kvality dažďovej vody je viac:

Voda je uskladňovaná v absolútnej tme – tým sa v nej nemôžu pomnožovať zelené riasy, voda je uskladnená aspoň 80 cm pod povrchom, preto teplota vody počas roka nepresiahne 14°C, čo je teplota, pri ktorej nežijú škodlivé baktérie a nakoniec – pritekajúca dažďová voda neobsahuje tamer žiadne živiny – slabý organický výluh je okamžite atakovaný na stenách žijúcimi baktériami a rozložený na CO2 a H2O tu žijúcou mikrokultúrou užitočných baktérií. Pokusne naočkované nebezpečné salmonely napríklad boli do 7 dní plne touto kultúrou zlikvidované.
V dažďovej vode môžete prať podľa nemeckých inštitúcií aj najjemnejšie dámske prádlo.

Paradoxne k dobrej kvalite vody prispieva neustála dodávka novej vody zo strechy – tým sa pri živote udržujú baktérie žijúce na vnútornom povrchu zásobníka, získavajúce svoj minimálny prísun živín.

Čistiť od zachytených nečistôt treba hlavne predsadený mechanický filter. Podľa miestnych podmienok ho treba raz za 2 až 3 mesiace vyčistiť – vyklepať tu zachytené mechanické čiastočky a prepláchnuť.

Plávajúce čiastočky sa pri správne nadimenzovanom zásobníku odstraňujú automaticky – doi 5% celkovo pritečenej vody sa preplavuje do vsaku
Samotný vnútorný povrch zásobníku a na dne usedené sedimenty sa čistia raz za približne 6- 7 rokov, resp podľa vône vody.

No, ak by napríklad len úspory na pracích práškov by boli len 3, na celom Slovensku pri plošnom využívaní dažďových systémov by to predsavovalo vagóny fosfátov, ktoré by neboli vypúšťané do vodných tokov. Aj menšia potreba používania chemikálí pri umývaní podláh vzhľadom na lepšiu rozpustnosť dažďovej vody znamená odľahčenie prírody. Navyše každá chemikália má aj svoj obal….

Investíciu do dažďového zásobníka má okrem ekonomického dosahu rovnaký aj dosah ekologický. Treba si uvedomiť, že životnosť dažďového zásobníka môže byť aj stovky rokov, takže pri jednorazovej investícií dosiahnete trvalé prínosy- budú slúžiť dlhé roky aj nasledujúcim generáciam – pre nich už v podstate takmer zadarmo. V prípade likvidácie rodinného domu sa zásobník vyberie a osadí na iné miesto – jeho podstata a tvar vzhľadom na použitý materiál sa totiž nemení.
Najdrahšou položkou dažďového kompletu je prvotná investícia do zásobník. Prevádzkové náklady sú minimálne.

Okrem každoročných nezdanených finančných úspor sa vám zlepší aj istým uhlom pohľadu kvalita života. Získate vysokú mieru nezávislosti v spotrebe a voľbe druhu používanej vody – mäkkej či tvrdej.
Navyše budete odvádzať menej poplatkov a koniec koncov aj dane DPH….

No, to je naozaj problém. Podľa našich skúseností nie je pranie v rodinách zvládnuté.
Muži z neznámych príčin prenechávajú pranie tradične ženám. Je to pritom technická skôr teda mužská záležitosť.

Prádlo by sa technicky malo najprv zvážiť.

Potom sa musí posúdiť znečistenie – potom podľa tabuľky podľa tvrdosti do práčky privádzanej vody a znečistenia prádla nadávkovať prášok. Prať by preto mohli z času na čas mali určite aj muži.

Odporúčame vám v prípade využívania dažďovej vody vymeniť dávkovač za menší dávkovač od kávy, alebo sunaru a označiť bežnú dávku riskou.

Pokiaľ najprv zbavíte okno nečistoty a potom opláchnete dažďovou vodou, tak nie. To isté platí aj pre karosérie auta. Prefiltrovanou dažďovou vodou môžete dopĺňať aj nádržku pre odstrekovanie čelného skla a tak na skle neostanú biele fľaky – pri odparení čistej vody bez vápnika nemá čo na skle ostať.
Navyše trisky ostrekovača sa nezanesú vápnikom – podobne ako triky trávnikovej závlahy.

Asi ste čítali návod na umývačku Whirpool. Dažďová voda nie je pitná voda, ale zase posledné sušenie riadu sa uskutočňuje takmer vriacou vodou …. K tejto problematike sa nevieme zodpovedne vyjadriť.
Dažďová voda nie je pitná voda – pokiaľ nebudeme mať viac odborných informácií, tak radšej nie, nemôžete.

Toto je veľmi častá otázka.

Ťažko sa na ňu odpovedá. Dažďová voda je síce nezávadná, ale zase nie je pitná voda. Keďže by ste ju pri sprchovaní mohli vdýchnuť, odpovedáme tiež nie. Napriek tomu v lete sa iste kúpete v rybníkoch, mnohí do rybníkov skáču hlavičky, potápajú sa…..dokonca sa niekedy aj takejto vody napijú.
V podzemnom zásobníkuje je uskladnená chladná dažďová voda, jnie je pitná, ale je nezávadná – ruky a nohy si v nej po práci v záhrade od hrubej nečistoty umyť určite môžete.

V žiadnom prípade ju ale neohrievajte a neskladňujte v bojleroch – tu by mohli vzniknúť teplom problémy!
Ešte upozorňujeme, že v žiadnom prípade nesmie byť v sieti hydraulicky medzi sebou prepojená pitná a dažďová voda.

Keďže postrachom každého záhradníka je zanášanie rozprašovacích trysiek vápnikov, tak v prípade použitia pitnej vody by sme vám doporučili systém, ktorý má zabudovanú ochranu proti tomuto javu.

V prípade použitia dažďovej vody je to ale už viac menej zbytočné – preto zvoľte lacnejší systém, ktorý túto ochranu nemá.

Prechodom kvapiek vody cez atmosféru, ktorá obsahuje CO2 a jeho rozpustením vo vode vzniká v dažďovej vode vždy reakciou slabá kyselina uhličitá – naprosto prirodzený jav jestvujúci milióny rokov. Keby po milióny rokov tento jav kyslej vody neexistoval, ani by nevznikli jaskyne.

Naopak, keby na zem dopadala zásaditá voda, tak to by už bol vážny problém.
Prirodzená dažďová voda má kyslosť okolo 6,2, až 6,3. Pitná voda je naopak zásaditá – má pH 7,2 až 7,3.

Z čísiel vidno, že práve zalievanie vegetácie pitnou – zásaditou vodou – je neprirodzené.

V minulosti sa v niektorých priemyselných údoliach – kde sa vo veľkom spaľovalo uhlie a uvoľňoval do ovzdušia SO2 a SO3 naozaj tvorili tkz. kyslé dažde. V dnešnej EÚ takéto poškodzovania prírody je viac menej už minulosťou ….

V prípade splachovania bielych toaliet nemusí dažďová voda vždy opticky pôsobiť kryštálovo čistá ako pitná voda. Závisí to hlavne od charakteru okolia. Zvlášť vo štvrtiach, kde sa intenzívne stavia a práši sa, môže byť voda opticky mierne znečistená. S tým ale treba rátať, enviromentálna voda nemusí byť vždy kryštálovo čistá. Ak by to ale vadilo, vždy sa dá predsadiť ešte jemný filter.

Na druhej strane vo WC sa pri používaní dažďovej vode nikdy nevytvoria na dne odpudzujúce a ťažko odstrániteľné žlté a hnedé usadeniny – tkz. hladná dažďová voda všetko spoľahlivo rozpúšťa a nebute musieť tieto usadeniny nikdy čistiť.

Taký prípad sa technicky stať môže. Pre taký prípad sa vždy v rámci domovej inštalácie inštaluje demontovateľný prepoj (flexibilná pancierová hadica) medzi úžitkovým a pitným rozvodom. Váš inštalatér prepoj vyhotoví ako samozrejmosť. Prepoj musí zodpovedať platným normám.

Tak, ako sa dnes pri nových budovách zaviedla povinnosť predkladať pri kolaudácií tzv. Energetický audit, uvažuje sa pre budovy zaviesť v budúcnosti aj tkz. Vodný audit.

Zaradenie budovy v stupnici do kategórie A , alebo B v škále až do F) automaticky znamená pri prípadnom predaji požadovať vyššiu cenu za nehnuteľnosť. Vodný audit na Slovensku ale nie je zatiaľ predpísaný – ale je to len otázkou času.
Dažďový komplet automaticky znamená vyššie ocenenie a vyššiu hodnotu budovy.

Násávacie čerpadlá sú lacnejšie. Sú ale hlučnejšie.Nám sa viac osvedčili ponorné čerpadlá. Pri umiestnení v zásobníku sú nehlučné a nehrozí tam zavzdušnenie systému pri ich dlhšej nečinnosti ako u nasávacích , čo znamená vždy prepnutie do poruchy a potrebu vykonať odvzdušnenie. Pri použití tlakovej závlahy potrebujete čerpadlo s výtlakom nad 44 metrov s prietokom nad 2 m3/hod, čo znamená skôr voľbu ponorného čerpadla.

Úžitkový rozvod vody odporúčame vybaviť menšou expanznou nádržou, aby čerpadlo často nemuselo spínať napríklad pri kvapkaní ventilu, čím sa šetrí čerpadlo šetrí – ale nie je nevyhnutnosť.

Domové centrály majú tiež svoje výhody, napríklad môžu mať integrované merania výšky hladiny vody v zásobníku. Domové centrály používajú vždy nasávajúce čerpadlo. Ich cena je ale vyššia a samozrejme sú aj poruchovejšie.

Určite môžete. Je to pre nich prirodzená závlaha, na ktorú sú zvyknuté. V dome vám postačuje inštalovať jeden kohút na úžitkovú dažďovú vodu (mal by mať špeciálny odnímateľný vršok kohútika aby nedošlo k zámene deťmi za pitnú vodu). Tým pádom už nebudte už musieť nechávať odstáť na polievanie rastlín fľaše s pitnou vodu, aby ste ju zbavili chlóru.

My vám ponúkame možno lepšiu voľbu – náš dažďový zásobník ani neskrachuje na burze, ani sa infláciou neznehodnotí, pri oslabovaní meny sa jeho hodnota len číselne zvyšuje.

Nevylučujeme, že inde získate za vašu investíciu viac. Ale dažďový zásobník každoročne a s garanciou prináša stály finančný efekt , každoročne dokonca vzhľadom na stabilný rast ceny vody viac. Tieto príjmy ale nebudú na rozdiel od ziskov z fondov a úložiek nijako zdanené.

Ale zmyslom dažďového systému nie je majiteľovi iba zarábať….ich prínosy sú aj ďaľšie – ťažšie číselne vyjadriteľné – ako napríklad oceniť že v prípade poruchy vejejného vodovodu budete môcť aj tak splachovať vaše WC?.
Aby to bolo porovnateľné – aj na garáž pri dome, domovú saunu alebo skladací bazén potom treba pozerať ako na investíciu – koľko úšetria na vstupnom na kúpalisko, či parkovnom….

Pre porovnanie – prínos investície do dažďového systému je od 5% do 18% ročne – čo je viac ako porovnatené s výnosmi z bankovej úložky, či bankových fondov……
Výnos z dažďových systémov sa ale na rozdiel od získaného úroku nezdaňuje.

Okrem času na vyčistenie filtra treba rátať so spotrebou elektriny na pohon čerpadla. Tie sú podľa výkonu čerpadla okolo 7 Eur ročne. Tieto náklady treba odrátať od výnosov. K nákladom sa môže pridružiť aj prípadná oprava čerpadla.
Pre prípad opravy je dobré mať ponorné čerpadlo v zásobníku napojené nie na pevnú, ale ohybnú hadicu, aby sa čerpadlo dalo zo zásobníka ľahko vytiahnuť a demontovať.

No môžete napríklad investovať aj inde – napríklad do dvojgaráže a tým si ale nepriamo – zväčšením zastavanej plochy zvýšiť miestnu daň a tým aj každoročné náklady.

Môžete ale investovať aj do úspor – ktoré vám naopak znížia každoročné prevádzkové náklady. Môžete investovať do solárneho kompletu, zateplenia, alebo dažďového systému.

Treba rátať s tým, že na dôchodku príjmy sa znížia v priemere na polovicu. Preto náklady na prevádzku rodinného domu práve pre čas penziie treba znižovať – aby ste v budúcnosti nákladyna RD vedeli zvládať a nemuseli prípadne pre vysoké náklady rodinný dom predať.

Vsakovacie PP bloky boli vynájdené v Holandsku – kde sa takmer všade spodná voda nachádza v nízkej výške – podobnej, ako je to u Vás, alebo aj vyššie a potrebovali celý akumulačný objem, ako aj vsakovaciu špáru umiestniť nad hladinu pozemnej vody. V Holandsku sa v takýchto prípadoch používajú stavebne nízke typy blokov – iba 30 cm, či len 20 cm vysoké. Vo Vašom prípade Vám odporúčame použiť napríklad naše vsakovacie bloky typu Drenblok DB 30 – ktoré sú iba 30cm vysoké, prípadne 40 cm bloky typu Drenblok DB40. Bloky sa ukladajú tesne (cca 5 cm) nad hladinu spodnej vody. Minimálny zásyp zeminou pri pochôdznom uložení je 40 cm. Pokiaľ by teda vystúpala voda do výšky až 65 cm pod povrch, použili by ste 20 cm vysoké bloky typu Drenblok DB 20. Vsakovací systém môžete teda použiť bez obáv, aj vo Vašom prípade.

Priemer prívodu do domu závisí od výstupu čerpadla (ponornému čerpadlu dávame prednosť pred nasávacím). Závisí to od výrobcu čerpadla a nepriamo aj od miestneho dodávateľa čerpadla na stavbu. Parametre čerpadla by malo mať nasledovné hodnoty: výtlak cca 45 – 55 metrov a prietok okolo 2,1 – 2,3 m3/hod – čo postačuje pre potreby práčky, splachovanie WC, tlakovú závlahu trávnika… (využitie v RD má oveľa širšie možnosti – neobmedzuje sa iba na splachovanie toaliet). Priemer výstupu podľa výrobcu môže mať 5/4″, alebo aj 1″. Keďže čerpadlo do zásobníku dodáva na stavbe vždy Váš inštalatér – dopytujte sa jeho, akú značku ponorného čerpadla Vám chce dodať a aký má byť priemer rúry. V každom prípade treba cez základy domu a kolmo na základy už pri budovaní základov (pred ich zaliatím) umiestniť chráničku – napríklad PVC kanalizačnú trubku o priemere DN 160 mm, prípadne DN 200, ináč by ste dodatočne museli prechod cez základy vysekávať zbíjačkou……

Chráničku treba umiestniť k technologickej miestnosti…

Cez túto chráničku povedú celkovo 4 prvky: 2ks elektrických káblov chránených v chráničkách (kábel 230 k ponornému čerpadlu a kábel 24 V k senzoru hladiny), a dve vodovodné PP hadice: : hadica 3/4″ pre automatické dopúšťanie pitnej vody do zásobníka ( v prípade nedostatku dažďovej vody) a hore spomenutý 5/4″ či 1″ výstup dažďovej vody do domu…

Po osadení prestupov sa prechod musí samozrejme utesniť…

Čo sa týka filtra a lapačov strešných splavenín – ponúkame v našom portfóliu záujemcom k RD variant skutočných lapačov- ktoré majú aj nornú stenu, aj sitko, aj sedimentačnú zónu. Všeobecne si ľudia k dažďovým zvodom RD kupujú nesprávne „lapače“ , ktoré sú v podstate iba esíčko – ktoré nevedia zachytiť sedimenty, ani menšie listy a sú v skutočnosti iba montážne oddelovače nadzemnej a podzemnej časti dažďovej kanalizácie a (preto sa ako lapače označujú nesprávne). Väčšie filtre sa kupujú vtedy, pokiaľ vsakovacie zariadenie likviduje vodu privádzanú už z väčších plôch – napr. nad 200 m2. Malé, nami upravené lapače strešných splavenín postačujú pre plochy cca do 30 m2 a ich cena je aj nižšia ako bežná cena v Hobby obchodoch..

Čo sa týka odvzdušnenia – áno, odvzdušňovaciu rúru/ bezpečnostný prepad je najlepšie umiestniť na vrch blokov (samozrejme musíte nožíkom predtým príslušne narezať obaľovaciu geotextíliu ) , a dôležité je horný okraj prepadu výškovo osadiť o cca 10 cm nižšie, ako je vrch lapačov strešných splavenín – prípadný prebytok 100 ročného dažďa (vsaky pre RD sa dimenzujú iba na 2 – ročný dážď) musí totiž vytiecť z bezpečnostného prepadu a nie z dvierok lapača strešných splavenín – kde môže poškodiť dom, či zmáčať omietku.

Vyústenie odvzdušnenia/bezpečnostného prepadu môže byť vzdialené samozrejme aj veľa metrov od samotného vsakovacie zariadenia – napríklad byť vyústený pri plote. Vždy si ale treba skontrolovať výšku horného prepadu. Vrch vyústenia je vhodné chrániť mriežkou, nástavcom, alebo iným spôsobom – na predídenie pádu drobných zvierat.

Áno, nemecká smernica DWA-A 138 odporúča 24 hodín na vyprázdnenie vsakovacieho zariadenia a nedávno vydaná česká až 72 hodín. V reále sú to pre bežné kf (medzi 10-3 až 10-5 m/s) pomerne ľahko dosiahnuteľné doby – voda z VZ tu vsiakne podstatne rýchlejšie, ako predpísaných 24 hodín.Keď si budete v našom výpočtovom programe (www.ekodren.sk, projekcia, výpočty) modelovať konkrétnu stavbu (zvolte si lokalitu , veľkosť a druh strechy a zvolíte aj súč. bezpečnosti) abudete si postupne meniť rôzne hodnoty kf, tak zistíte, že podmienka 24, resp až 72 hodín je aktuálna až pre veľmi nízke (viac nepriaznivé) hodnoty kf a to konkrétne pod hodnotou 5.10-6 m/s.

Tam sa už s kritickou dobou dažďa (maximum pre krivku udávajúcu potrebu blokov pre rôzne doby trvania dažďa) dostávate k jesenným vytrvalým mrholiacim dažďom v lokalitách, kde je podložie navyše tvorené zle priepustnou zeminou s veľkým podielom ílu (napr. ílovité štrky a podobne). Čo je v SR problém je, že kým u nás dlhodobé meteorologické merania dažďov končia pri 3 hodinách (detto v ČR), v Nemecku sa dažde merajú dlhodobo až pre 72 hodinové dažde.Z toho vyplýva asi český údaj – vyšli zrejme z týchto 72 hodinových nemeckých dažďov. Nemecké požiadavky (smernice DWA-A 138 sú ale prísnejšie ako české- ona požadujú dažďovú vodu zo VZ vsiaknuť už do 24 hodín. To vždy od projektanta požaduje hľadať (hlbšie) také geologické vrstvy, kde sa dá lepšie vsakovať, ak sa mu takéto vrstvy nepodarí nájsť, musí zväčšovať vsakovaciu plochu (a zákonite znižovať výšku VZ) až kým mu to nevyjde. Keďže vsakovacie zariadenie sa v EU projektuje z ekonomických dôvodov iba na 2 resp. 5 ročný dážď, Ale v praxi táto požiadavka nie je až tak dôležitá – dôležitejšia je skutočnosť, že z času na čas vždy dôjde k dažďu väčšiemu, ako je výpočtový 2 či 5 ročný. Extrémne dôjde až 100 ročnému dažďu, ktorý sa samozrejme celý nezmestí do vypočítaného 2 či 5 ročnému VZ a vtedy sa prebytok vždy vyleje na terén – ten ale projektant musí umiestniť bezpečne v terénnej zníženine na pozemku investora (prebytkový objem 100 ročného dažďa), čo je úloha oveľa dôležitejšia, ako zabezpečiť 24 či 72 hod vyprázdnenie VZ. Pokiaľ je táto zníženina (sklad prebytočného objemu vody) zatrávnená, je tu súvisiaca požiadavka skôr od záhradníka, na také časovo rýchle odstránenie vody , aby tento trávnik uskladnenou vodou nebol vodou poškodený. A to je tých 8 hodín. Voda za tých 8 hodín má celý odtiecť z trávnika do podzemného vsakovacieho zariadenia.

Záver:
dôležité vždy je všímať si viacej prebytok 100 ročného dažďa a postarať sa tak o jeho umiestnenie, ako po skončení dažďa o jeho dopravenie do podzemného VZ – pričom zo zatrávnených depresí by mal byť odvedený do 8 hodín a z betónových plôch do 24 hodín. Česká norma je menej prísna – 72 hodín je vlastne požiadavka, aby bol do 72 hodín z plochy zlikvidovaný prebytočný 100 ročný dážď. (100 ročný dážd je objemovo cca dvojnásobný ako 5 ročný dážď). Konkrétne pri modelovanej kontrole výpočtov VZ vychádza 72 hodinové vsiaknutie tu uskladneného objemu až pri extrémnej hodnote kf podložia 1.10-6 m/s kedy aj výška VZ by musela byť iba 20 cm. Aj keď máme za sebou vyše 1000 realizácií, v podstate k takýmto extrémom sme sa zatiaľ sotva priblížili. 20 cm vysoké VZ realizujeme v praxi skôr pre vysokú hladinu spodnej vody a nie pre zabezpečenie 72 hodinového vyprázdnenia.

Zápach dažďovej v zásobníku sa môže vyskytnúť v nasledovných prípadoch:

1. letné obdobie – teplota dažďovej vody vystúpi nad bežnú teplotu dažďovej vody 8 – 12°C – pokiaľ je teplota z nejakých dôvodov vyššia, tak môže dôjsť k zámene pôvodnej mikroflóry (5°C – 12°C) za inú mikroflóru ktorej vyhovuje vyššia teplota – s následným odumretím pôvodných mikroorganizmov – vtedy po istú dobu môžete pozorovať zápach z rozložených tiel chladnomilných mikroorganizmov.

2. príliš vysoký prítok organických látok zo strechy – je to v prípade prašnej cesty v okolí, prachu z oraných suchých plôch, peľu zo stromov, spadu organických náletov zo stromov, zvýšeného sadaniu vtákov na strechu….

3. Dlhé neodoberanie vody zo zásobníka- kedy všetky prebytky vody odchádzajú do vsaku. Vtedy mikroorganizmy na povrchu zásobníka po dlhšom období sucha „zjedia“ všetky živiny v zásobníku a môžu odumrieť hladom – s následným zápachom rozkladaných tiel.

4. dlhoročné nečistenie zásobníka – kedy na stenách zásobníka sa už vytvorí priveľmi hrubá vrstva mikroorganizmov.

5. Zápach sa vytvára často aj mimo zásobníka – a to v pripojenej záhradnej hadici s uzatváracou hlavou. Vtedy voda ostáva vobjeme hadice uzavretá. Táto voda môže byť počas dňa prehrievaná dopadajúcim slnečným žiarením – teplota v nej môžu vystúpiť aj nad 40°C – kedy dôjde k vytváraniu už úplne iného mikroorganického zloženia, ako je v zásobníku. V prípade novo zakúpených hadíc navyše tu možno cítiť aj chcemický zápach spôsobený materiálom hadice, čo môže zmiasť užívateľa. V prípade takýchto chemických zbytkov môžete pozorovať biele spenenie vody – spôsobené rozpustenými aditívami pridané pri výrobe.

6. Nový zásobník

Riešenie:

1. V prvom prípade treba sa snažiť znížiť teplotu vody v zásobníku – najjednoduchšie je dopustiť studenú ( pitnú ) vodu a tým teplotu vody znížiť -tu postačuje o dačo nadvihnúť senzor hladiny na dopúšťanie pitnej vody .

Sofistikovanejšie je riešenie vylúčiť prítok „prvej“ teplejšej vody zo strechy do zásobníka. Sú také filtre, čo toto vedia zabezpečiť . Prvých 5 – 6 litrov teplej vody ide do kanalizácie – týmto riešením navyše

90% splavenín zo strechy sa nedostane do zásobníka..

2. Zvýšený prítok organických splavenín – treba inštalovať sietky proti listom do okapov – sieťky dodávame do KJG , ale vieme Vám ich tiež dodať – funkcia je vysvetlená na našej www. ekodren.sk. Hnijúce listy v okapoch vytvárajú akýsi organický čaj, ktorý organicky znečistí zásobník. Sieťky zabránia vniknutiu listov (ale aj tvorenie hniezd niektorých malých vtákov ) do žlabov

3. Z času na čas treba vodu zo zásobníka odobrať, aby zásobník nebol sústavne plný – a tak mohlo počas dažďa došlo k prítoku živín pre mikrobiologickú kultúru kolonizovanú na vnútornom povrchu zásobníka. Treba ju „kŕmením“ udržiavať v kondícií. K tomuto javu ale môže dôjsť aj v prípade dlhšieho sucha a vyčerpania vody zo zásobníku – na dne ostane istý nečerpateľný objem vody, či sa odhalia sedimenty na dne (kaly)

Mikroorganizmy na povrchu zásobníka sú aeróbne, čiže potrebujú prísun kyslíka. Zásobník by nemal mal preto zabezpečený ako taký pre prívod vzduchu.

4. Zásobník treba pred odovzdaním na používanie po ukončení stavebných prác vyčistiť – lebo počas výstavby sa tam môže kadečo dostať. Podľa stupňa znečisťovania z okolia ho čistiť

Zásobník treba podľa stupňa znečistenia s intervalom (max 7 rokov) čistiť.

5. Vypúšťať aj vodu z hadice a nenechávanie záhradnej hadice na slnku.

6. Nové, saponátmi umyté zásobníky potrebujú istu dobu na vytvorenie správnej mikroflóry a jej správneho zloženia. V prípade dôkladného vyčistenia teoreticky sa tiež chvíľu môže pozorovať zápach – lebo

Organické átky nemá čo v zásobníku „skonzumovť“ a tak vodu vyčistiť.

Po skúsenostiach z praxe sme od dodávky čerpadla odstúpili – a to z dôvodu, že medzi osadením dažďového zásobníka a spustením čerpadla ubehnú často aj mesiace.

Počas stavby sa do zásobníka vždy dostanú rôzne stavebné nečistoty – ktoré môžu poškodiť osadené čerpadlo. Preto počas stavby odporúčame používať iba lacné ponorné čerpadlo (cena okolo 30 Eur) – a to na prípravu malty, betónu….: Až po dokončení stavby odporúčame to čerpadlo zameniť za kvalitné definitívne čerpadlo – ktoré sa sem má osadiť až po dôkladnom vyčistení zásobníka od sem doplavených stavebných zbytkov (štrk, hlina, plávajúci polystyrén, plasty,…..)..

Keďže výrobca čerpadla viaže záruku nielen na čas záručného spustenia, ale aj na odber od neho zo skladu, je tu vhodný premyslenejší režim odberov, aby záručná doba zbytočne neuplynula: ideálne je čerpadlo osadiť až po nasťahovaní a krátkom fungovaní rodiny v dome – vtedy sa totiž záručná doba bezo zbytku využije – dovtedy dom môže fungovať prepojený na pitnú vodu.

Z praktických dôvodov tiež odporúčame, aby čerpadla stavebníkovi dodal jeho miestny inštalatér (ktorý dodal celý vodovodný systém na RD). Je to optimálne preto, že vtedy drží záruku na celý dom kompletne – miestny inštalatér aj najlepšie zabezpečí servis.

Závisí to, na čo ho budete používať – ak si len chcete poliať hadicou chodník, stačí vám lacné ponorné čerpadlo s výtlakom cca 7-8 metrov. Takéto ponorné čerpadlo si viete lacno zaobstarať v ktoromkoľvek miestnom hobby centre.

Iné je to v prípade, keď čerpadlo chcete využívať pre automatickú závlahu trávnika – v tomto prípade je rozdiel, či pozemok je rovinatý, alebo má prevýšenie. Podľa toho potrebujete čerpadlo s výtlakom od 45 m až 55 m. Prietok by mal mať cca 2,3 m3 za hodinu. Výrobnú značku čerpadla vám poradí viac miestny inštalatér.

V takom prípade sa to rieši cez automatické dopúšťanie pitnej vody do zásobníku.

V zásobníku je nainštalované (zavesené cca 12 cm nad dnom zásobníka) hladinové čidlo (presné je napríklad indukčné – lacnejšie je plavákové – toto však je menej presné a niekedy sa môže aj zaseknúť)) ktoré udržuje minimálnu hladinu vody v zásobníku a to pomocou magnetventilu.

Magnetventil je napojený na pitnú vodu a je otváraný pomocou el. signálu od tohoto hladinového čidla – pri dosiahnutí minimálnej hladiny sa magnetventil otvorí a do dažďovej nádrže dotečie isté množstvo vody – repliky hodinek tým sa v zásobníku zvýši hladina a senzor magnetventil automaticky uzavrie. Systém pracuje plne automaticky.

Jediná nevýhoda pre užívateľa je tá, že v prípade dopustenia pitnej vody do zásobníka je voda v zásobníku už tvrdá – pri praní je preto potreba pracích práškov vyššia – požaduje sa až 4 x viacej prášku, ako v prípade prania v mäkkej dažďovej vode.

Je preto výhodné mať nainštalovaný ukazovateľ stavu hladiny vody v zásobníku s ukazovateľom pri práčke, alebo pri hlavnom vchode.

Minimálna vzdialenosť vsaku od nepodpivničeného domu je predpísaná na min. 1,5 násobok hĺbky základov (čo je cca 1,5m) a od podpivničenej stavby 3 násobok hĺbky pivnice. Dažďová voda zo vsakov všeobecne vsakuje v uhle 45° meraná od hrany vsaku – tento uhol teda nemá preťať stavebné konštrukcie.

Vzdialenosť vášho vsaku od susedovho domu musí splňovať minimálne tieto dve technické podmienky.

Popravde, zvyknú sa na nás obracať susedia, keď im v blízkosti ich pozemku či dome investor RD realizuje vsaky – obávajú sa a volajú nám – pýtajú sa, či nebudú vsakmi poškodení – či im nesadne plot, alebo im nebude voda premokať do pivnice… Ich obavy sú ale väčšinou zbytočné – voda vsakuje nadol a nemôže sa premiestňovať horizontálne na veľké vzdialenosti.

Samozrejme, treba chápať obavy susedov podobne, akoby podobný vsak budoval váš sused priamo vám za plotom – preto vsaky odporúčame umiestňovať ohľaduplne k susedom – čo najďalej od hranice pozemku a v prípade svahovitého pozemku vsaky odporúčame umiestňovať zásadne pod domom.

Treba tiež zohľadniť geológiu pozemku – v prípade vrstevnatých geologických vrstiev voda môže stekať po špáre medzi geologickými vrstvami.

Na tento prípad sa vzťahuje § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov:

„Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“…..

V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že nik nesmie svojich susedov obťažovať tekutými odpadmi – medzi ktoré patria aj prebytočné dažďové vody.

Horný sused je teda povinný zabrániť, aby jeho dažďové vody boli z jeho pozemku zvádzané na váš nižší pozemok, ale aj vy sa podobne musíte zachovať voči vášmu dolnému susedovi.

V prípade, že sa tak nestane a na riešení situácie sa ako susedia nedohodnete, je potrebné obrátiť sa na občiansky súd.

Technickým riešením problému napríklad je, aby si každý likvidoval svoje dažďové vody na vlastnom pozemku – napríklad vsakovaním pomocou vsakovacích blokov Drenblok DB 60.