Blog

5 najčastejších mýtov o plastoch

Už od roku 1970 sa ľudia po celom svete každoročne stretávajú 22. apríla (Deň Zeme), na oslavu našej planéty aby podporili environmentálne aktivity. Tento rok bola kľúčovou témou „Planéta verzus plast“.

Každý rok sa 42 % plastov použije len na krátkodobý účel, ako napr. obalové materiály, ktoré sú navrhnuté tak, aby poslúžili len na chvíľu, bez ohľadu na opätovné použitie. V súčasnosti sú už plasty prítomné všade, aj v životnom prostredí.

Ich historický a materiálový pôvod zostáva nejasný a nepochopený, čo má za následok prinajmenšom niekoľko mýtov.

1. Plasty z devätnásteho storočia boli udržateľné

Väčšina plastov dnes pochádza z ropy a plynu, no prvé priemyselné plasty pochádzali zo stromov (latex) a neskôr z celulózy. Celuloid nahradil tradičné použitie slonoviny a korytnačieho panciera, čo vyvolalo dojem, že má environmentálne výhody. 

Historické záznamy však hovoria o opaku. V skutočnosti sa plasty z 19. storočia spájali viac s fenoménom kolonizácie, nie s ochranou životného prostredia. Dopyt po gutaperči, bioživici používanej na izoláciu telegrafných káblov pre správu Britského impéria, viedol k veľkému odlesňovaniu v juhovýchodnej Ázii. Podobne aj prírodný kaučuk bol viazaný na koloniálne aktivity a často násilné podmaňovanie ľudí a pôdy.

2. Masová výroba plastov sa začala v roku 1950

PBS, National Geographic a Nature označili rok 1950 za rok, kedy sa začala masová výroba plastov. Tento výskum pomohol verejnosti pochopiť obrovský rozsah vyrobených plastov cca 2 miliónov ton, čo je veľmi málo v porovnaní so súčasnosťou. V roku 2023 sa svetová produkcia pohybovala okolo 159 miliónov ton. Komerčná výroba bakelitu, syntetického plastu, sa začala v Nemecku aj v Spojených štátoch už v roku 1910.

Druhá svetová vojna ešte viac urýchlila rast plastov: vojnové kontrakty rozšírili infraštruktúru pre existujúce plasty (akryláty, fenoly, PVC a polystyrén) a námorníctvo pomohlo spoločnostiam DuPont a Union Carbide zabezpečiť potrebné licencie na začatie výroby polyetylénu. V priebehu 40-tych rokov minulého storočia sa miera produkcie v USA zvýšila viac ako šesťnásobne.

3. Vieme, ako dlho vydržia plasty v životnom prostredí

Plasty sú rôznorodou triedou kontaminantov, ktoré obsahujú komplexné zmesi 10 000 rôznych monomérov, prísad a pomocných látok, čo sťažuje odhad ich životnosti. Napríklad plastová fľaša vydrží 450 rokov. Môže byť ťažké s konečnou platnosťou povedať, že „plasty sú tu navždy“, ako tvrdí článok Nature Chemistry, ale niektoré by mohli vstúpiť do geologického záznamu. Plasty sa odfarbujú, vysychajú, praskajú a lámu sa, pričom prechádzajú radom fyzikálnych zmien, vrátane mikročastíc a dokonca aj nanočastíc. Môžu sa správať ako iné perzistentné znečisťujúce látky: dlhoveké, mobilné a náchylné na hromadenie, ktoré sa vedia začleniť do systémov a cyklov Zeme. 

4. Bioplasty riešia problémy tradičných plastov

Bioplasty sú otázkou inovácií a rastúceho dopytu. Niektorí používajú tento výraz na označenie plastov vyrobených z obnoviteľných, „bio“ materiálov, ako je kukurica a cukrová trstina, zatiaľ čo iní ho používajú na označenie „biodegradovateľných“ plastov, ktoré stále môžu pochádzať z fosílnych zdrojov uhlíka. Niektoré bioplasty sa ale biologicky nerozložia. Napríklad aj plasty na rastlinnej báze môžu byť chemicky ekvivalentné – a rovnako toxické ako konvenčné plasty.

Bioplasty prichádzajú s podobnými výzvami pri ich výrobe ako bežné plasty – spotreba zdrojov, pomalá odbúrateľnosť a vyššie emisie v porovnaní s konvenčnými plastmi.

5. Plasty je možné odpratať

YouTuberi Mark Rober a MrBeast vyzbierali 30 miliónov dolárov, aby pomohli organizáciám Ocean Conservancy a Ocean Cleanup odstrániť vyše 13 miliónov kíl odpadu. Ich kampaň #TeamSeas podporilo 600 000 darcov. Ako však #TeamSeas uznáva, 13 miliónov kíl, predstavuje menej ako jedno percento plastov vyhodených do mora každý rok.

Do našich oceánov sa ročne vyhodí 4,8 až 12,7 milióna ton plastového odpadu. Každú minútu sa do našich oceánov vysype jedno plastové smetiarske auto. Napriek tomu, že čistenie je dôležité, bez zlepšenia odpadového hospodárstva a zníženia produkcie je to sizyfovská úloha.  Väčšina plastov sú nepatrné úlomky pod morskou hladinou, v atmosfére alebo sú pochované v sedimentoch a pobrežných pieskoch. Iné sa rozšírili sladkovodnými systémami alebo pôdou. V skutočnosti nedávna správa Organizácie Spojených národov naznačuje, že pôda môže obsahovať ešte väčšie množstvá mikroplastov ako oceány. 

Recyklácia je kľúčovým krokom pri nakladaní s plastovým odpadom, avšak je nevyhnutné pochopiť, že molekulárna stabilita plastov sa časom zhoršuje, čo obmedzuje mechanickú recykláciu. Plasty majú negatívne dôsledky na klímu a zdravie. Riešením je zníženie počtu plastov na jedno použitie, vytvorenie prísnejších legislatívnych predpisov a pevnejšej recyklačnej infraštruktúry.